Our Fan Fiction-4.časť
Môj život sa zmenil
4.časť
Z mojej fantázie ma vytrhol piskot publika a vyhlásenie ďalšej pesničky a bola to :,,Misery Business“!Odložila som zapaľovač a kývanie rúk nahradil pohyb celého tela.Naty začala riadne trsať a keďže aj mňa riadne bralo do tanca,začali sme naše slávne tanečné duo!V tom dave to nebolo pozorovateľné no pre nás to znamenalo veľa.Spomienky,spomienky a spomienky.Už ako malé sme si púšťavali CD-prehrávač u nás doma a spievali sme karaoke.Keďže sme nemuseli spievať naozaj,zapájali sme do spevu aj vymyslené choreografie.Nebolo to nič výnimočné,keďže sme mali 7-8 rokov.Ale nás to bavilo a vždy sme sa na tom nasmiali.Neskôr sme si začali vymýšľať ťažšie tance,samozrejme prestali sme aj spievať do umelého mikrofónu a tým pádom sme sa nesústredili na sled slov,ale na melódiu a rytmus.Jedna choreografia sa nám nakoniec podarila na výbornú,pretože bola na celú aktuálnu melódiu.neskôr sme však zistili že sa hodí skoro do každej inej melódie a tak sme s touto choreografiou vyrástli a nazvali sme ju:,,Mrs. Darkness“.Po úspechu na jednej párty sa stala našou tajnou zbraňou na nudu.Tým nenarážam na to,že tu je nuda:D ale že sa to sem hodíJ.Postupne táto ,,naša“ kapelka odohrala všetky piesne,ktoré mali pripravené a bol koniec.Tentokrát sa s nami lúčila Hayley:,,Ľudkovia,boli ste úžasný,nikdy na tento deň nezabudneme a ručím vám zato,že navždy zostanete v našich srdciach.Tak vám ďakujeme a majte sa ,TENNESSE!!!!“Publikum začalo skandovať na ich počesť ale to už začali SBS-kári vyháňať ľudí von.Napadlo ma,že by sme mohli ešte chvíľu počkať,ak by nás chcel náhodou Zac ešte vidieť...Nie!Lenka stačíííí,nenamýšľaj si!Zahriaklo ma moje svedomie a tak sme sa pripojili k prúdu.O 20minút nás to konečne vyplulo von a ja som sa zhlboka nadýchla.To isté spravila a na ty a potom sa na mňa vrhla:,,Leni,toto bol najúžasnejší večer v mojom živote!Ja tomu neverím!Stretli sme sa sParamore,rozprávali sme sa s snimi,boli sme....“ ,,Naty,ja viem ja viem:D,Bolo to fakticky úžasné ale neroz....“ V tom nás vyrušil známy hlas.,,Dámy,na chvíľočku...“ Obe sme trochu nadskočili,lebo sme sa zľakli....Jeremyho!,,mám na vás jednu prosbičku...nešli by ste teraz ešte nachvíľu do zákulisia?Zac stále mele len ovás...teda hlavne o tebe!“a pozrel na mňa.obliala ma horúčava a Naty mi stisla ruku.,,No a zase ja,by som sa rád porozprával tuto s tvojou kolegyňou.:)“usmial sa na Naty a tá bola v momente červená.,,Ale,to nemyslíš vážne!To mu chceš akože spraviť prekvapko?“,,No niečo také...on inak nezaspí.“ Zasmial sa a my s ním.,,S Naty sme nepotrebovali už ďalej o niečom diskutovať a tak sme prikývli.Jeremy sa usmial a išiel smerom niekam úplne odveci od hlavného vchodu.,,To ideme zadným vchodom?!“ ,,Jasné...ako inak sa dostaneme dnu?Hlaným to asi ťažko,lebo ešte tam zostalo zopár ľudí na kávičku.“ Naty zareagovala:,,Na kávičku...jasnéé...čakajú skôr na vás...či nevijdete von predným vchodomJ“ ,,Máš pravdu,len ja som sa nechcel robiť niečim viac pred vami.“ ,,Veď ty sa nerobíš,ty si!“ Naty sa naňho chápavo usmiala a on jej opätoval trošku neistý úsmev.(asi sa hambil:DD).Dostali sme sa teda takým trochu rezkejším krokom k zadnému vchodu a ocitli sme sa na mieste,na ktorom sme už boli.A dnes.To bola tá ulička v ktorej sme panikárili kede vyjsť von!!!Lenže nemali sme si ako všimnúť dvere....Boli totižto dobre zamaskované už spomínanými plagátmi!Naty si to tiež všimli a tak sme sa zasmilai.Jeremy sa na nás necápavo pozrel,no my sme len pokrútili hlavou a naznačili mu aby šiel ďalej.Zastali sme pred dverami šatne.Jeremy nám potichu vysvetlil čo a ako a potom vošiel dnu.Sám...
Komentáře
Přehled komentářů
krašnuuuučkeeeeee:Dvydaš knihu:Dtešim sa na piatu čašššššššt:D
ze uau:D xD
(Natalinka, 15. 6. 2009 12:50)